-Nikdy som si nemyslela, že rodičia dopadnú takto. Myslela som, že uvidia svoje vnúčatá maturovať, možno sa vydávať. Plánovala som ich nasťahovať k sebe do domu a popíjať s nimi kávičky keď deti odídu z domu. ,hovorila Klára so slzami v očiach.
-Neviem, čo povedať. Dala by som všetko za to, aby rodičia videli moje deti. Aby aj moje deti vedeli, ako chutia makové rezance od starkej a aké skvelé dáva starý otec rady do života. Plánovala som, ako budeme chodiť na výlety a ako budú vnúčatká voziť starkých do nemocnice. Ty máš aspoň deti ktoré ťa každý deň tešia. Ale ja som úplne sama na celom svete. Strašne mi chýbajú a chcela by som to zmeniť.
-Keby sme mohli urobiť niečo, hocičo. Tiež cítim, že som úplne stratená a sama.
-Klára prestaň! Máš predsa svoju rodinu, ktorá ťa podporuje a všetky tie veci čo rodiny robia.
-Ja a moja skvelá bezchybná rodina. Túto tému sem radšej vôbec neťahaj. Two another tequillas!
- Na tvojom mieste by som bola ten najšťastnejší človek na svete. Máš okolo seba každý deň ľudí, ktorých miluješ. Čo viac môže človek chcieť od života?
-Nič nie je idylické. Som rada za to, akú mám rodinu a aj život. Ale niečo mi chýba. Cítim, že môj manžel ma až tak nemiluje. A moje deti ma až tak neposlúchajú. Všetci doma ma majú iba za slúžku. Keď prídem po tejto „dovolenke" , dom bude hore nohami. A nikto sa ma neopýta, ako som sa mala. Ako som to zvládla. Ako sme to celé urobili. Či mi netreba s niečím pomôcť. Budú sa na mňa tešiť, lebo im konečne niekto navarí, uprace a vyžehlí. Michalovi niekto zohreje prázdne miesto v posteli a nebude musieť hľadať ráno kravaty.
-Takto som si to nikdy nepredstavovala. Vždy som vedela že môj život by bol s rodinou úplne skvelý. Mala by som malý domček za mestom, vedľa seba skvelého chlapa a kopu kričiacich detí. Ani raz som v tom nevidela nijaké starosti ani problémy. Zdalo sa mi, že všetko prejdeme kvôli našej obrovskej láske a pochopeniu a bla bla bla. A zrazu nemôžem byť nikdy tehotná a moje celé existovanie závisí na práci a kariérnom postupe. Stále sa dostať vyššie a vyššie akýmkoľvek spôsobom.
-Mne sa to páči! Oblečieš si ráno obtiahnutý kostým, dáš si vysoké opätky a ideš si za svojím. Všetci ťa v práci uznávajú za tvoju prácu. Za niečo, čo si sama dosiahla vďaka svojej cieľavedomosti. Zarábaš sama obrovské prachy a môžeš ich všetky minúť len na seba. Oblečenie, kozmetika, kaderníčka, bary.
-Lenže ja na túto zábavu nemám čas Klára. Ja každý deň tvrdo makám. Nie pre peniaze. Nevadilo by mi byť chudobná. Musím byť proste len najlepšia a robím pre to úplne všetko. Aj veľmi zlé veci.
-Double tequillas for us please.
- Každý robí v živote nejaké zlé veci. Za to, že chceš takto nájsť svoje miesto pod slnkom sa hanbiť nemusíš. Niekedy proste musíme byť svine aby sme dosiahli svoje.
Nastalo dlhé ticho. Obe sestry rozmýšľali, čo povedať. Ako čo najmierumilovnejšie otvoriť tému, ktorá ich rozdelila na taký dlhý čas. Popíjali svoje drinky a mozog každej jednej pracoval na tisíc percent. Potrebovali si to vysvetliť. Nikdy sa o tom poriadne neporozprávali. Ale obidve vedeli, že ak o tom nebudú hovoriť teraz, tak nebudú už nikdy.
-Klára, ani nevieš ako mi je to strašne ľúto. Cítim sa za to tak príšerne. Celý ten čas. Bola som príšerne na mol a Michal celú situáciu využil. ,prerušila obrovské ohlušujúce ticho Lenka.
-Ja viem. Môj manžel je obyčajný klamár. Ale ver mi, že vidieť teba a jeho ako sa bozkávate pred mojím domom bol ten najhorší pohľad v živote.
-Keby sa to dalo vrátiť späť. Radšej som sa z tej párty mala nejako doplaziť domov ako volať ti aby ste po mňa prišli. Naozaj Klára, keby som bola v inom stave a keby Michal...
-Ja to všetko viem! Michal mi povedal, že to bola tvoja vina. Že on by nič podobné nikdy nespravil. A ja som mu uverila. Nenávidela som ťa za to. Bola si moja nočná mora. Až potom som sa dopracovala k tomu, že som začala Michala podozrievať. Pátrala som. Keby si vedela, koľko krát odvtedy také niečo spravil! Som najzbabelejší človek na zemi a nedokážem mu povedať, že to viem. Nechcem ostať sama. A tiež som sa ti celé dva roky nevedela pozrieť do očí a ospravedlniť sa ti za to.
-One bottle of teqiulla please!
-Mrzí ma, že sme stratili toľko času. Chýbaš mi. Aj Jakubko a Zuzka. Ste jediní, koho mám. Chcem, aby bolo všetko dobré. ,povedala Lenka a spomenula si, koľko nocí kvôli tomuto problému preplakala. Koľkokrát sa musela premáhať, aby Kláre nezavolala a udržala si tak tvár slečny dokonalej. Ako jej chýbali sesterské rady a objatia.
-Aj mňa to mrzí. A chýbaš nám rovnako. Teraz potrebujem kamošku, ktorá mi poradí čo ďalej so životom.
Objali sa. Tým si povedali všetko. Tak, ako to vedia len sestry.
-Čo by s ním bolo ďalej? ,povedala Lenka opäť do dlhého ticha, Ideš žiť so svojou rodinou ďalej tak, ako je to správne. Musíš sa o tom s Michalom porozprávať. Musí sa dozvedieť, že to vieš a že to chceš vyriešiť. Odhodlaj sa k tomu. Nie je to zas také zložité.
-Ja viem. Robila som kvôli tomu strašné veci. Raz som ho dokonca celé tri dni sledovala! ,hovorila Klára a jej pocit hanby za tento čin sa pomaly, ale isto strácal v prázdnych pohárikoch na stole.
Lenka sa začala na plné kolo rehotať. Celý plážový bar sa po nich obzeral, ale im to bolo úplne jedno.
Po troch hodinách a vypitej fľaši tequilly sa začali dostávať na povrch veci, ktoré ani jedna z nich nechcela tej druhej povedať. Vyplávala na povrch Lenkina aféra so ženatým šéfom. Klára sa priznala, že raz svojím deťom dala tabletky, aby neboli také hyperaktívne. Spomínali na staré zlaté časy, keď sa napchávali maminými rezancami a otec im rozprával veselé príhody z mladosti. Potrebovali si toho toľko veľa povedať! A obe mali pocit, že celé dva roky bez seba musia dobehnúť za jeden jediný večer.
Smiali sa a zabávali tak, ako to ani jedna z nich ešte nezažila. Dve krásne a zároveň utrápené ženy, ktoré chceli svoje svety pred sebou uzavrieť. Chceli riešiť svoje problémy osobitne a nepustiť tú druhú k sebe bližšie ani o kúsok. Nechceli si priznať, že sesterské puto je jedno z najsilnejších na svete a bojovať s ním je bláznovstvo. Dve sestry, také odlišné a pritom také rovnaké.
