**6**

Autor: Ľubka Honíšková | 25.5.2011 o 17:48 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  47x

 

Sestry sa stretli  až ďalšie ráno. Vôbec sa nerozprávali, ale to bolo pochopiteľné. Obe ich mrzelo, že spolu taký dlhý čas neboli. Len akosi nevedeli, čo si povedať. Obom im bolo smutno za rodičmi. Boli to jediní ľudia, ktorí ich dve, sestry, spájali.

Aj slečna dokonalá mala dokonca občas čas premýšľať nad životom. Väčšinou keď zaspávala a jej duša sa odoberala do nepoznanej ríše snov. Tam ,kde nebola dokonalá, sa jej často objavovali scény z jej detstva. Obzvlášť dobre sa jej do pamäti vryla jedna spomienka. Mala asi 10. Klárika, jej veľká sestra mala už 14. Bola jej veľkým vzorom, stále za ňou chodila, rovnako sa obliekala, zbožňovala ju. Klárike to síce trochu liezlo na nervy ,ale Lenka vedela, že tým chce len zakryť, ako veľmi ju aj ona ľúbi. Boli s rodičmi na dovolenke pri jazere. Obe spolu šantili pri vode, zatiaľ čo rodičia čítali noviny a popíjali kávu. Lenka sa chcela ísť kúpať. Poznala vo vode skvelé hry, chcela ich Kláriku naučiť. A tak sa rozbehla. Klára chcela, aby na ňu počkala. Aby išli spolu a dala na ňu ako správna staršia sestra pozor. Lenka vbehla do vody a plávala. Lenže jej niečo zachytilo nohu. Nejaké rastlinky alebo čo. Už nemohla plávať. Lapala po dychu a napila sa príliš veľa vody. Pred očami sa jej začiernilo. Jediné, čo si pamätala bolo, že Klárika za ňou hneď skočila do vody a išla ju zachrániť. Potom už len ako boli na brehu a Lenku objímala mama. Navarili jej obľúbené jedlo a spolu sa naobedovali. Bola taká šťastná, ako ešte nikdy. Veľmi ľúbila celú svoju rodinu a vtedy si to uvedomila asi prvý krát.

Žienka domáca, Klára Šťastná, nemala veľa času pre seba. Celá sa odovzdala svojej rodine. Občas však spomínala. V tomto čase, keď bola bez rodičov taká opustená, rozmýšľala oveľa častejšie. Napádali ju rôzne situácie zo života, z detstva. Mala veľmi veľa zážitkov so svojou sestrou Lenkou. Nadmieru často sa jej objavoval práve jeden zážitok. Rodičia ju donútili ísť s nimi a jej mladšou sestrou na dovolenku k jazeru. Lenka bola v období, keď po nej všetko opakovala a stále za ňou behala. Klára ju za to neznášala. Bola otravná. V jedno dopoludnie išli spolu všetci k vode. Lenka na seba potrebovala neustále upozorňovať. Potrebovala, aby bola u rodičov na prvom mieste. Vždy všade chcela byť prvá a jediná. Klára si chcela ísť zaplávať, ale Lenka ju predbehla. Vraj sa budú hrať nejaké stupídne hry. Kláru okamžite prešla chuť a išla sa opaľovať. Jej mladšia sestra sa nahrnula do vody a chvíľu si ju nikto nevšímal. Zrazu sa začala robiť, že sa topí. Klára pochopila, že chce len upútať pozornosť rodičov tak, ako to robila vždy. Lenže vo vode bola už dosť dlho a mama začala panikáriť. Zakričala na Kláru, nech okamžite zdvihne ten svoj zadok a ide sa na sestru pozrieť. Poslúchla a išla ťahať Lenku z vody, aby sa mama ukľudnila. Samozrejme že jej nič nebolo, ale mama jej aj tak navarila skvelý obed, ktorý Kláre nespravila hádam ani po maturite. Aj kvôli tomuto a mnohým iným udalostiam mala pocit, že mladšiu a krajšiu sestru majú rodičia radšej. Mrzelo ju to aj teraz, tak ďaleko od nich, od domova, tak blízko pri svojich myšlienkach.

***

Nastal večer plavby. Chorvátsky rybár na motorovej loďke dostal jasný pokyn: zobrať dve ženy na more a nechať ich osamote, pokiaľ to bude čo i len trochu možné. Bol unavený z celodennej šichty a nevedel, čo má očakávať od tohto výletu. Zrazu mu padol zrak na dve ženy na pláži. Slnko zapadalo a pálilo im do chrbtov. Nevidel im do tváre, ale mal z nich zimomriavky. Vietor im pofukoval do letných čiernych šiat a vyzerali veľmi tajomne. Keď prišli bližšie, rybár uvidel slzy na ich tvárach. V rukách držali dve hlinené čierne nádoby.  Veľmi sa na seba podobali. Vyzerali ako sestry, ale každá bola niečím iná. Boli smutné, akoby sklamané životom a celým dianím okolo nich. Rybár pochopil, že dnes ich odvezie na pohreb. Pohreb niekoho, koho veľmi milovali. Rybár im pomohol nastúpiť do lode a prepadol ho pocit solidarity. Vedel, že súcití s týmito dvomi ženami , aj keď nevedel, čo sa im stalo. Poprosili ho, aby pustil CD, ktoré mu dali. Slnko stále zapadalo a oni sa vybrali na cestu. Dlho len ticho stáli vpredu na lodi a plakali. Keď sa dostali dostatočne ďaleko od brehu, zastavil loď a odišiel do zadnej časti lode. Neprestal sa však na nich so súcitom pozerať. Objali sa. Niečo hovorili, potom začali spievať. Jedna z nich, ktorá vyzerala mladšia, vysypala obe nádoby do vody. Pomedzi vysypaný prach prenikali zvyšky slnečných lúčov a vietor ich odnášal po celej morskej hladine. Staršia spomedzi žien si sadla na zem, zjavne nezvládla nápor citov. Mladšia jej chytila tvár do svojich rúk a plakali spolu. Takto si rybár predstavoval obraz čistého zúfalstva. Dve ženy, také mladé, také krásne. Mali by byť plné života, žiariť radosťou. A oni len stáli a plakali a plakali a plakali. Keď slnko zapadlo a stratili sa aj posledné znaky, že svietilo aj dnes, rybár opäť naštartoval a vracal sa s loďou naspäť k brehu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?