**4**

Autor: Ľubka Honíšková | 22.5.2011 o 22:24 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  43x

Slečna Nezávsilá stála ako obarená. Chcela komukoľvek zavolať a vyplakať sa. Nešlo to. Iba tak stála pri nemocničnej recepcií, čakala na recepčnú, ktorá by jej snáď poradila, čo má urobiť.

 

. Keby ju tak mal kto objať! Zrazu počula hlasné kroky. Beh. Na konci chodby sa zjavila osoba v obrovskej bunde s vyplašenými očami. Bežala k nej. Objala ju tak silno, ako ešte nikdy v živote. Jej staršia sestra Klára, ktorú už nevidela asi dva roky. Stáli tam večnosť. Po dlhom čase zas spolu. Opäť ich niečo spájalo. Obrovská bolesť a strata. Obe sa báli, boli nešťastné, nechceli pustiť jedna druhú. Z dvoch zavretých párov očí vytekali štipľavé slzy, ktoré nešlo zastaviť. Bolelo to. Neskutočne silno a živelne.

 

6.

O týždeň na to spolu tieto dve ženy sedeli na lavičke v parku. Klára, žienka domáca a Lenka, slečna nezávislá. Dva diametrálne odlišné svety spojené rovnakou krvou, spomienkami z detstva a veľkým žiaľom.

-Chceli, aby sme ich prach rozsypali do mora. ,začala Klára.

-Otec to hovoril len zo žartu. Spravíme im normálny pohreb tu, na Slovensku. ,povedala realisticky Lenka.

-Nežartoval. Naozaj to chceli. Mali by sme im to splniť.

-Klára, bez urážky. Mali veľa známych, ktorí by sa s nimi radi rozlúčili. Ale kto z nich sa bude trepať do Chorvátska rozhadzovať do mora ich prach?

-Je mi úplne jedno, kto sa tam bude trepať a kto nie. Lenka, ja to urobím aj sama ak za to nikomu nestoja. Veľmi dobre si pamätám, koľkokrát o tom otec hovoril. Splynúť s morom, oceánom, so svetom. Navždy sa spolu premeniť na nekonečnú vodu. My im to musíme splniť, rozumieš? Je to naša povinnosť. Oni si to tak želali a je to to, čo aj máme urobiť.

-Aj ja si na to spomínam, ale neviem. Mali by sme im vystrojiť aj pohreb tu. Formálne tak, ako sa patrí. Urobíme v kostole omšu a spravíme kar.

-A potom pôjdeme k moru. Urobíme to. Na Slovensku to môžeme spraviť formálne, ale ja im proste to prianie chcem splniť.

-Mám kamošku v agentúre. Vybaví nám tú cestu. Poviem jej nech objedná päť miest?

Päť miest. Lenka, Klára, jej dve hyperaktívne deti a  jej neverný muž, ktorý ju má za upratovačku. Lákavá predstava:  Ona bude plakať. Jakubko so Zuzkou budú hladní. Navarí im niečo na jedlo. Do toho bude stále hovoriť jej nervózny manžel. Bude telefonovať do práce a oni z práce zas jemu. Bude nervózny, načo tam išli a určite zas bude hľadať po celej izbe kúsky oblečenia aby mohol zájsť na pivo.

-Nie. Pôjdeme len my dve. Chcem sa rozlúčiť s rodičmi. Deti tomu ešte to nerozumejú a Michal si už aj tak nemôže brať toľko voľna.

-Dobre. Ja už musím ísť do práce. Tak všetko zariadim a zavolám ti. Drž sa. , usmiala sa Klárina krásna mladšia sestra a pohladkala ju po ruke.

-Ja zas musím ísť po deti do školy a dovariť obed. ,vzdychla si Klára pre seba a pobrala sa k svojmu priestrannému autu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?