**1**

Autor: Ľubka Honíšková | 18.5.2011 o 17:57 | (upravené 18.5.2011 o 18:05) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  36x

Vždy si plánovala skvelú budúcnosť. Malý domček niekde za mestom, dve roztomilé detičky, manžel, ktorý kosí každú sobotu trávnik. Cez týždeň každé ráno vstať k milovanému mužovi, prichystať raňajky, desiaty, umyť dva páry zúbkov, odviezť ich do školy a celý deň hovoriť kamoškám v robote ako sa teší na spoločné popoludnie s rodinkou.

 

Bola ako všetky tie šesťročné dievčatká, ktoré sa s bábikami hrávajú na maminky a detičky a dokážu pri tom zabiť neskutočné more času. Vždy si myslela že bude dokonale šťastná a spokojná. Veď tak to dnes predsa chodí. Každý chce byť jednoducho a prvoplánovo šťastný a spokojný.

Na škole mala zopár chalanov, ale všetci to boli úbožiaci. Prvý bozk sa odohral  na školskom výlete v siedmej triede, keď jej spolužiak Edo chcel ukázať, ako mu po cibuľovom rožku páchne z úst. Počas strednej sa dala dokopy so starším mužom. Nemala skúsenosti a on jej ukázal veci, o ktorých sa jej spolužiačkam ešte ani nesnívalo. Vozil ju zo školy, brával na obedy, platil za jej oblečenie, kederníčky a náušnice. Na Valentína ju vzal do Paríža. Chcel, aby sa k nemu nasťahovala. Pompézne sa pohádala s mamou aj otcom, zbalila si pár vecí a odišla. On sa zrazu zmenil. Nechcel, aby chodila von so spolužiakmi, na všetko sa vypytoval. Musel mať vo všetkom poriadok, kontrolovať ju. Po tom, ako ju po žiarlivostnej scéne udrel v meste pred ľuďmi sa vrátila domov so stiahnutými ušami a uplakanými očami. Zabudla, ako jej chýbali mamine rezance s makom a otcove silné objatia. Z toho vzťahu sa spamätávala dlho. Rozhodla sa, že už nikdy sa nedá oklamať. Začne pracovať na sebe a stane sa silnou a emancipovanou ženou.

Chcela navrhovať šaty. Robiť prácu, ktorá ju baví a je v nej dobrá. Túžila tvoriť nové veci, pracovať v módnej brandži, spoznávať nových a zaujímavých ľudí, ktorí by stáli o jej prácu. Bohužiaľ, asi nemala toľko talentu, koľko si myslela. Umelecké vysoké školy ju odmietli a tak bola nútená ísť inou cestou. Tou, ktorou išlo príliš veľa ľudí na to, aby mohla byť spokojná. Ekonómia, manažment, informatika, financie. Nemyslela si, že bude študovať niečo, čo ju nikdy ani v najmenšom nezaujímalo. Keď ale prišla na prvú prednášku a sadol si k nej On, vedela, že je presne tam, kde má byť.

Dokonalý. Plavec, inteligent, džentlmen, vtipkár. Široké ramená, hĺbavé modré oči a úsmev chytľavejší ako reklama na najvýhodnejšiu hypotéku. Spoznala lásku na prvý pohľad..a druhý a tretí a všetky pohľady potom. Na prvé rande doniesol orchideu a pozval ju na horúcu čokoládu. Dalo sa s ním hovoriť o všetkom. O škole, rodine, koníčkoch, politike, histórií, celebritách, mimozemských civilizáciách, plánoch do budúcnosti. Mal skvelých kamarátov, ktorí ju zbožňovali. Chodili sa spolu zabávať na študentské diskotéky. Povodil ju po najlepších galériách v meste. Schudla štyri kilá odkedy ju so sebou brával trénovať na plaváreň. Zrazu sa jej sen o malom domčeku a deťoch nezdal až taký vzdialený a rozmazaný. Bol priamo pred ňou a mohla o ňom snívať s reálnou platnosťou. V treťom ročníku vysokej školy zistila, že jej pod srdcom niečo začína rásť. Malý človiečik zrodený z obrovskej lásky dvoch mladých ľudí. Do istej miery z ich nerozvážnosti, no láska mala väčší podiel. Dokonalý bol z toho veľmi prekvapený, nie však šokovaný. Tvrdil jej, že s ňou plánoval budúcnosť, len to prišlo skôr, ako čakal. Okamžite to zavolala mame. Dvojhodinový telefonát plný radosti ale aj sĺz ju ubezpečil v tom, že prvoradé je dieťatko a škola musí ísť bokom. Nevedela, ako by sa mala cítiť správna tehotná mamička. Chodila po obchodoch a pozerala si tie maličké ružové a modré veci s hlavou plnou očakávania. Bude skvelá mama. Ak to bude dievčatko, bude sa volať Alica a ak chlapec tak Oliver. Dokonalý s výberom mien zásadne nesúhlasil, ale to vtedy nebolo podstatné. Vzorne sa o budúcu prvorodičku staral a neprestal jej hovoriť všetky tie krásne veci o láske až za hrob. Raz v noci pocítila ostrú bolesť v podbrušku. Na posteli samá krv a hlava sa jej točila v očakávaní toho najhoršieho. Doktora nedokázala počúvať. Sedela v nemocničnej košeli pri jeho stole a počúvala inteligentný dialóg, ktorý viedol s Dokonalým. Nerozumela slovám, ktoré im vychádzali z úst. Jediné, čo mala pred očami bolo jej dieťatko, ktoré sa vytratilo z jej brucha a letelo si na bielom obláčiku do neba. Nechcela ho pustiť ale nemala na výber. Mama jej na nemocničnej posteli ešte raz opakovala slová pána doktora. Pochopila z toho len toľko, že jednoducho nie je stvorená na to, aby mala deti. Pokúsia sa urobiť všetko preto, aby sa to niekedy v živote podarilo, ale zaručiť sa nedá nič. Dokonalý plakal. Prvýkrát ho videla zúfalého. Nechcel sa o tom rozprávať. Vraj všetko spolu zvládnu, budú sa venovať škole. Potom niečo vymyslia. Bola šťastná, že Dokonalý je taký dokonalý. Miloval ju aj napriek tomu, že je ako prázdna nádoba, ktorá sa nikdy nenaplní. Že je odsúdená na život bez niečoho, po čom najviac túžila. Chápal, že bola často krát smutná. Nosil jej čokolády, náušnice a pohľadnice. Až keď raz prišla za ním a našla ho so svojou najlepšou kamarátkou pochopila, že to nebolo z lásky, ale z viny. Nastalo obdobie ospravedlňovania a prosíkania. Vraj to netrvalo dlho, maximálne dva mesiace. Odpustila mu. Veď bol dokonalý. Ostatné kladné vlastnosti prevážili jedno pochybenie. Vzťah sa zas dal dokopy a mohli byť šťastní. Keby z nej nevyprchala všetka dôvera a pochopenie. Zistila však, že dvaja ľudia môžu spolu fungovať aj bez týchto dvoch napohľad základných vecí a tak sa nechala klamať ďalej. Po roku zistila, že pochybenie nebolo jedno, ani dva, ani tri a dokonca ani štyri... Najhoršie na tom bolo, že by odpustila. Keby o to niekto žiadal. Ibaže Dokonalému sa zrazu už nezdala taká dokonalá ako na začiatku a začal hľadať dokonalosť na iných miestach. Dokonale to bolelo. Nemohla jesť ani chodiť. Vedela len ležať a prežívať ako ju to všetko bolí. Keby aspoň mohla mať to malé stvorenie pri sebe a mohla si ho pritúliť. Hovoriť mu, aké je pre ňu dôležité a sústrediť sa len a len na jeho šťastie.

Rodičia tu zas boli pre ňu. Zas sa začala napchávať maminými rezancami a počúvať múdre rady od otca. A opäť dostala chuť venovať sa len a len sebe. Dokončiť tú hlúpu školu a začať žiť život, ktorý nebude ako ten v jej sne , ale ktorý má veľkú šancu sa naň aspoň rozmazane podobať.

Žena, 25 rokov, slobodná. Angličtina a francúzština aktívne, nemčina a taliančina začiatočník. Ukončené vysokoškolské vzdelanie na Univerzite Komenského v Bratislave. Päť rokov brigáda popri škole v zahraničnej firme. Vodičák skupina B. Zmysel pre umenie a komunikáciu. Záľuba v plávaní a kultúre. Pracovné ponuky sa hrnuli. Verila, že osud jej chce vykompenzovať to, čo spôsobil.  To sa síce nepodarilo, no skúšal to naozaj presvedčivo. Dostala prácu ako PR manager  v celosvetovo uznávanej firme s platom o ktorom väčšina priemerných ľudí môže akurát tak snívať. A aj to musia byť veľmi divoké sny.

V práci jej to išlo. Mala dobrých kolegov a rýchlo pochopila, o čo vo firme vlastne ide. Byť v obraze, stále napredovať. Práca na prvom mieste, neskôr bude aj zábava. Prvé povýšenia na seba nenechali dlho čakať. Plat stúpal, mohla si dovoliť priestranný byt v centre mesta. Nevadí že sa tam chodila len vyspať. Bol len jej a mohla si ho dovoliť zo svojich. Slečna Nezávislá.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?