Facebook náš každodenný?

Autor: Ľubka Honíšková | 17.5.2011 o 20:41 | (upravené 17.5.2011 o 21:04) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  64x

  Určite už každý z vás počul o Facebooku. Je to internetový portál, kde ľudia môžu voľne komunikovať, nahrávať fotky a videá, sledovať klipy a podobne. Týmto spôsobom sa ale vytráca kus osobnosti človeka. Naozaj chceme, aby KAŽDÝ, či už náš kamarát, alebo iba vzdialený známy, dokonca aj veľmi ďaleký neznámy, vedel o nás tak veľa?  

 

Asi približne pred dvomi-tromi rokmi prišla moja veľká sestra domov zo štúdia vo Francúzsku. Akonáhle zasadla k prvej večeri na Slovensku vytiahla na stôl notebook a začala písať zahraničným kamarátom, že šťastlivo dorazila domov. Prvý týždeň spomenula facebook asi osemnásťkrát a mňa to začalo veľmi zaujímať. Tak dlho ma presviedčala aby som sa na portál prihlásila, až sa jej to nakoniec podarilo. Na začiatok nič extra. Nevyznala som sa na stránke a celý "facebookovský" ošiaľ mi nehovoril absolútne nič. Prešlo ale pár týždňov a zrazu sa mi zdalo príjemné, že existuje niečo, čo ma dokáže spojiť s mojimi kamarátmi, známymi, rodinou z cudziny... jednoducho s celým svetom. Začala som sa orientovať, písať si so známymi aj neznámymi, pozerať si ich fotky a komentáre. Je predsa skvelé, že si môžte písať s ľuďmi z opačnej strany Zemegule a zisťovať nové informácie napríklad o

ich krajine, obľúbených filmoch alebo jedlách. Ak niekto čo len trošku chce, môže odtiaľto povyťahovať

skutočne veľmi veľa (niekedy, samozrejme, aj užitočných ale väčšinou úplne zbytočných a bezcenných) informácií. A toto je presne jeden z početných problémov. Moju kamarátku si na facebooku k priateľom pridal istý mladík, ktorý bol, myslím, z Turecka, alebo podobne orientovanej zeme. Samozrejme, začali si písať. Najskôr celkom nevinne o škole azáujmoch ako všetci bežní ľudia, ktorí sa nudia za farebnou obrazovkou. Neskôr to ale začalo byť horšie. Pozeral si jej fotky, otravoval ju a, samozrejme, nahodil klasický turecký štýl typu: "My sweet heart where are you from? What´s your phone number? Tell mi your adress!"...a podobne. To už sa ale začala vidieť v obchode

s bielym mäsom a rýchlo ho vyhodila zo zoznamu priateľov. Neprestal jej síce písať správy, ale už ho pre istotu a pokojný spánok mamky a tatka ignoruje. Nič zlé sa našťastie nestalo, ale určite nikto z

nás netúži po takomto "dobrodružstve so snedým mladíkom"!!!

Presne v tomto čase som zažila niečo ako internetový mikrorománik. Nikdy sme sa nestretli, aj keď sme boli z jedného mesta. Asi sme objaja mali príliš veľké obavy. Ale môže internetové písanie nahradiť ľudský kontakt? Myslím, že v našich kruhoch je to veľmi aktuálna otázka. Väčšina z nás od

rána do večera rieši, čo kto komu napísal na "zeď", divo odpovedá na zadané kvízy, preberá fotky, ľudí, ktorých sú na nich a všetky možné aj nemožné spojitosti. Neraz na základe fotopríbehu našich kamarátov vidíme, ako sa vyvíjala daná udalosť, kto sa zúčastnil a kto nie. Ak nie tak prečo a čo

všetko sa tam asi odohrávalo... Odpoveď je, myslím, celkom jasná: Čo nás do toho? Nemyslím si, že práve takýto zásah do nášho súkromia potrebujeme...alebo áno? Prihlasujeme sa večer čo večer na facebook a zasahujeme do súkromia ostatných výmenou za to, že otvoríme to svoje. Ľudia sú niekedy

nevypočítateľní v mnohých smeroch! Napríklad sa občas dobre bavím na podivuhodných situáciach, ktoré vyzerajú asi takto: niekoho stretnete na ulici s úsmevom od ucha k uchu, pozdravíte sa s ním, prehodíte zopár viet a idete si po svojom. Doma si ale zapnete facebook a aha, zrazu tu máme napísané, akú prežíva dotyčný osobnú tragédiu a nachádza sa v "slzavom údolí". To sa mi nezdá veľmi fér. Takisto sa veľakrát problémy, ktoré by mali zostať medzi dvoma ľudmi napíšu na "sklo" a vyjadrujú sa k nim úplne nezúčastnené osoby. Celý spor sa potom viac zamotáva a zamotáva s množstvom pozorovateľov, ktorí už ani nevedia, o čom je reč, hlavné je, že si povedia svoj názor

a dokázali by zaň hádam aj vraždiť...ale to asi poznáme všetci! Samozrejme, nikto z nás sa teraz neprestane prihlasovať, pridávať komentáre a chatovať so svojimi kamarátmi. Je to predsa výhodné: nemusíme sa pekne obliekať, česať si vlasy, dávať parfém a žuvačky, jednoducho vezmeme prvé tepláky, ktoré vidíme, na nos zavesíme tie príšernéokuliare, ktoré sa snažíme pred každým

skryť a nahodíme typický "internetový šarm", ako tomu zvyknem hovoriť. Ibaže ako môžte vedieť, či sa váš známy smeje na vašich vtipoch alebo len prevracia očami a v duchu si myslí: „Ešte napíše jednu hlúpu vetu a okamžite si ho vymažem!" ? Tvrdím len, že sa treba snažiť o to, aby sa nám obrazovka počítača a písmenká na nej nestali jediným spoločníkom, pretože ľudia, ktorí sedia na druhej strane nie sú vždy takými, akými sa môžu zdať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?