Stres a dusenie sa lakmi na vlasy alebo krásny zážitok?

Autor: Ľubka Honíšková | 22.4.2011 o 7:04 | (upravené 17.5.2011 o 20:39) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  31x

Neviem, čo si myslíte vy, ale, podľa mňa, je jeden z najlepších spôsobov ako stráviť deň (samozrejme, okrem ležania na pláži alebo preháňania sa po zasneženom svahu) ísť na tanečnú súťaž. Mnohí z vás si to možno ani nevedia predstaviť. Čo všetko to vlastne obnáša, a ako to celé prebieha? Nech sa páči.

Ráno treba vstať asi okolo šiestej.

Niekedy, samozrejme, o niečo skôr. Musíte

sa dobre, a hlavne výživne naraňajkovať,

zobrať všetky „bágle“, ktoré so sebou

musíte ťahať (obsahujú kostýmy, hrebene,

maľovačky, spreje na vlasy, krémy na kolená,

jedlo, uteráky a podobné nezmysly).

Potom sa nasadá do autobusu. Cesta je nepochybne skvelá, všetci sú perfektne

naladení. Musia byť, inak šanca na úspech rýchlo klesá.

Prvý stres príde hneď po vstupe na

miesto určenia (nikdy neprídete prví, s tým

sa musíte zmieriť). Niektoré

skupiny už usilovne

trénujú, rozcvičujú sa,

robia priestorové skúšky

a všetky bez výnimky

majú rady, keď vás môžu

zneistiť zazeraním. To

je na takýchto podujatiach bežná rutina

– tanečníci si musia veriť a musí to byť na

nich vidieť, preto, ak tam pôjdete, nebojte

sa a zazerajte tiež. Zneistiť súpera je

dôležité, a ak ho už neprekonáte tancom,

môžete mu aspoň spôsobovať pochybnosti.

Druhý stres nastáva hneď po odložení

už spomínaných „báglov“ a zistení, že

ste na rade na priestorové skúšky. Všetci

sa na vás zrazu pozerajú a vy pravdepodobne

ani neviete, kde ste sa to ocitli :-).

Pomýlite sa, kde sa dá a súperom je to jasné.

Už nemusia mať obavy z tých vašich

výrazov. To ešte nevedia, ako im to nakoniec

ukážete... Potom príde prestávka, cez

ktorú ja osobne vždy jedávam. Čaká sa

vtedy na poradie, ktoré vám udelia.

Ďalší, tretí stres nastáva,

keď nebodaj zistíte, že ste v kategórii

s najväčšími machrami, o ktorých ste

už počuli nespočetne veľakrát. Tento

stres narastá v okamihu, keď ich vidíte

tancovať a zisťujete, koľko vecí sa dalo

urobiť lepšie... k tomu

sa ale ešte dostaneme.

Máte zatiaľ na starosti

iné veci – pripraviť sa

na semifinále, v ktorom

ide o postup. Okolo

seba počúvate poznámky

typu: Kde mám tenisku? Poď ma

namaľovať! Rýchlo! Oblečte ma niekto

do toho kostýmu! A podobne. V ovzduší je

toľko sprejov a lakov na vlasy, že netrénovaná

osoba má veľký problém udržať svoj

dych v normále bez kašľania a výpadkov.

Keď sa udeje toto všetko, začína sa

tancovať. Prvé kategórie sú väčšinou juniori,

takže vy máte ešte nejakú tú chvíľu na

rozcvičenie a navodenie stresu číslo štyri.

Tento stres je asi jeden z najhorších. Vidíte

druhých, ako im to ide, ako im porota dáva vysoké známky, aké majú pekné kostýmy

a strašne sa bojíte, že vám niečo nevyjde

tak, ako to máte už minimálne tri mesiace

nacvičené. Začne sa vaša kategória. Ste

nachystaní v kŕči pri javisku a čakáte, kým

tí pred vami skončia, aby ste to už mali

za sebou. Dohrá hudba, porota ohodnotí

súťažiacich a ide sa. Samozrejme, odchádzajúca

skupina vám ešte uštedrí nemilosrdný

úsmev, ktorý vraví: videli ste sami,

že na nás teda ani zďaleka nemáte! Vyjdete

na javisko a nastáva fáza asi najväčšieho

pokoja z celej súťaže. Je to paradox. Keď

už tancujem, zabúdam na porotu, súperov

alebo únavu. Som ja, hudba, svetlá a

javisko. To je to jediné, na čom mi v tej

chvíli záleží. Ani neviem ako a je po vystúpení.

Väčšinou si hovorím: „Panebože, to bolo asi

tých najrýchlejších päť minút v mojom

živote.“ Keď dotancujete, máte dosť času

na upokojenie svojej mysle, a hlavne tela, ktoré sa pravdepodobne začne triasť. Je to

tá najkrajšia triaška, akú poznám. Naozaj.

Stres s poradovým číslom päť nastáva

pri verdikte, ktorý rozhoduje o postupe

do finále. Ak nepostúpite, je to škoda a

každého to asi mrzí. Ale aspoň viete, čo

treba zmeniť a pokúsite sa to opraviť.

Ten lepší a krajší prípad je, keď vám to

vyjde a vy naozaj postúpite. Opakuje sa

pauza na prípravu do finále, prípadne malú

prechádzku po meste a neskorý obed.

Pred finále sa každý snaží niečo z predchádzajúceho

kola vylepšiť. Výraznejší

make-up, krajší úsmev, lepšia rozcvička.

Prichádza stres číslo šesť, pravdepodobne

najhorší a najvyčerpávajúcejší. Už

ostali len najlepší a vy ste medzi nimi

– už to je dobrý pocit. Znovu odtancujete,

tentokrát určite lepšie, energickejšie, s

väčším nasadením a odhodlaním odniesť

si pre svoju skupinu ten krásny zlatý pohár.

A teraz ostáva len čakať.

Vyhodnotenie býva väčšinou zdĺhavé a

na odbúranie zlej nálady je najlepšie, keď

sa pustí hudba a tancuje sa... ako inak!

Prídu výsledky. Ak nie ste umiestení, nevadí.

Dostali ste sa predsa ďalej ako ostatní.

Ak máte tretie miesto, je to veľký

úspech; ak druhé, môžete si gratulovať,

pretože ste ich dostali na lopatky, a ak

prvé, nie je o čom... Dostaví sa eufória z

dobre odvedenej práce a z pocitu, že ste

boli lepší ako všetci vo vašej kategórii.

Pobalíte si veci a vyrážate domov. Krásna

cesta. Všetci pravdepodobne vtipkujú a

plánujú oslavy. Na takéto chvíľky sa veľmi

dobre spomína. Hrejú totižto pri srdiečku.

Preto milujem tieto súťaže. Máte pocit, že

aj vy ste konečne dokázali niečo viac, a že

ste zas o malý kúsok posunuli svoje hranice...a o to predsa ide, no nie?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?